Hry s pohlavnými orgánmi sú normálnou súčasťou zdravého vývinu detí. Nikdy ich za ne netrestajte.
Hrali ste sa niekedy v detstve „na doktora“? Alebo ste si v škôlke „ukazovali“? Absolútna väčšina predškolákov prejde obdobím, kedy ich zaujíma vlastné pohlavné ústrojenstvo a tiež pipíky či cikulky ostatných detí. A prichádzajú aj na to, že dotyky či trenie v tejto oblasti môžu byť príjemné. Nejde o nič také, za čo by ste mali drobcov hrešiť! „Deti si masturbáciu nespájajú so sexualitou tak, ako ju chápu dospelí.
Nesnažia sa o orgazmus, nemajú pri tom nejaké fantázie. Len prišli na to, že dotýkaním sa pohlavia, alebo hoci aj šúchaním sa o operadlo sedačky si vyvolajú príjemné pocity a snažia si to zopakovať. Tak začnú masturbovať. Je to experimentovanie, ktoré začína okolo tretieho až piateho roka a súvisí so skúmaním svojho tela. V predškolskom veku normálna súčasť vývoja,“ vysvetľuje psychologička PhDr. Ľuba Sládeková.
Erekcia v maternici
Sexualita začína už v prenatálnom štádiu. Napríklad sa dá pozorovať stoporenie údu u chlapcov ešte v maminom brušku. „Plod v maternici sa prejavuje sexuálne, čo však neznamená, že žije sexuálne. Prejavujú sa iba jeho biologické sexuálne funkcie,“ vraví psychologička. Malé bábätko prežíva telesne všetko – napríklad pri kúpaní, keď sa ho dotýkate, prežíva to ako niečo príjemné. Preto keď chlapčeka utierate, krémujete, môže sa u neho objaviť stoporený penis.
Je hlúpe zahanbiť sa, akoby sa stalo niečo zlé, a zakryť ho. Drobček nerozlišuje medzi nosom a penisom, sú to súčasti jeho telíčka. Horšie je, ak už je dieťa trošku staršie a vníma vašu reakciu ako signál, ktorý mu hovorí, že táto časť jeho tela – pohlavné orgány – sú niečo zlé a zahanbujúce. Podobne neprimeraná reakcia je, ak sa chlapček poškrabe v rozkroku, a vy mu hneď dáte ruku preč s tým, že to sa nepatrí. „Dieťa si vaše reakcie začne všímať a vyhodnocovať tak, že robí niečo zlé,“ varuje psychologička a dodáva, že sa takéto správanie sa objavuje hlavne voči chlapcom. Tieto situácie ale nepredstavujú dobrý štart do obdobia, keď má vaše dieťa slobodne spoznávať všetky časti svojho tela.
Rovnako ako si objavuje ruky, oči, nohy, objavuje aj pohlavné orgány. „Toto obdobie vo vývine často súvisí so sexuálnou identitou, ktorej vývin je ukončený okolo dvoch až troch rokov. Sexuálna identita však nie je sexuálna orientácia. Znamená to iba, že dieťa o sebe vie, že je chlapec alebo dievča a dokáže to plne rozlíšiť. Napríklad keď učiteľka v škôlke povie, aby na jednu stranu išli chlapci a na druhú dievčatá, trojročné deti už vedia, kam sa majú zaradiť,“ vysvetľuje dr. Sládeková.
Hra na doktora
Keď už deti vedia, či sú chlapci, alebo dievčatá, logicky chcú vedieť a vidieť, ako to vyzerá u tých druhých. Deti sú prirodzene zvedavé. Stačí správna chvíľa na zvedavý výskum sestričky alebo bračeka, prípadne spolužiaka v škôlke sa môže začať. „Nie je to prejav predčasného sexuálneho záujmu a nevypovedá to nič o budúcej sexuálnej orientácii detí, ak sa hrajú spolu hoci aj dvaja bratia. Pokiaľ ich uvidíte, že sa zaoberajú podľa vás čímsi nepatričným, teda pohlavnými orgánmi toho druhého, rozhodne nepodľahnite panike či predsudkom a nezačnite ich nahnevane hrešiť. Pokojne ich vyzvite aby sa obliekli, sadnite si s nimi a opýtajte sa, na čo boli zvedaví. Je to príležitosť viesť dieťa k intimite a ochrane vlastného tela,“ radí odborníčka.
Hra „na doktora“, ktorá je všeobecným pomenovaním pre rôzne hry detí od 4 do 6 rokov sa deje sa kdekoľvek a kedykoľvek. V škôlke, doma, na návšteve, vonku, ale radšej tam, kde ich nevidieť. Chlapci sú zvedaví, čo majú v nohavičkách dievčatá, a tie zas zaujíma obsah slipov. Nerobí im problém spodnú bielizeň stiahnuť a vzájomne „si ukazovať“. Niekedy sa takto hrá celá skupinka. „Deje sa to spontánne, deťom vôbec nevadí, že sú všetci nahí, lebo za tým je naozaj len zvedavosť z objavovania svojho tela a odlišnosti od ostatných. Je to potvrdením ich pohlavia,“ vysvetľuje psychologička.
Čas na sexuálnu výchovu
Nerobte si teda ťažkú hlavu ak si vaši malí potomkovia pri kúpaní vzájomne objavujú a skúmajú rôzne časti tela. Najmä dievčatá bývajú v tomto smere aktívne, lebo to, čo má braček, ony nemajú. Ak im rozdiely vysvetlíte, záujem rýchlo vymizne, lebo už to nebude nové a tajuplné. A pre vás sa tým otvára jedinečná možnosť nadviazať s dieťaťom kontakt a začať so sexuálnou výchovou. Deti totiž podobné debaty prijímajú maximálne do 9 rokov.
Psychologička odporúča zareagovať asi takto: „Vidím, že ťa zaujíma, čím sa odlišujú dievčatá a chlapci. Mám zaujímavú knižku, v ktorej ti to ukážem a vysvetlím.“ Deti vyslaný signál dekódujú tak, že záujem o ľudské telo je normálny a s vašou pomocou a knižkou sa môžu dozvedieť ešte viac, lebo vám dôverujú. „ Odpoveď má byť pravdivá a na ich úrovni. Slovník použite taký, aký sa na pohlavné orgány používa, čiže penis a vagína. Môžete použiť aj domáce pomenovania ako pipík či šušulka, ale nikdy nie „to“,“ odporúča psychologička.
Kedy spozornieť
Niekedy dieťa masturbuje v škôlke, niekedy doma, niekedy aj na verejnosti. Psychologička odporúča nerobiť nič iné, len zvýšiť pozornosť voči dieťaťu a trochu odkloniť jeho pozornosť k iným veciam a aktivitám. „Treba drobcovi len vysvetliť, že pohlavné orgány sú jeho intímne miesta a to, čo robí patrí, do jeho súkromia. Hlavne žiadne výčitky, cirkus či hrešenie. Masturbácia v predškolskom veku trvá veľmi krátko a obvykle najviac do pol roka sama ustúpi,“ vysvetľuje psychologička.
Ak sa masturbovanie opakuje častejšie a najmä pri zaspávaní, ide o upokojujúci rituál. Pre vás je to signál, že dieťa potrebuje upokojenie – pred spaním prečítať rozprávku, pohladkať, držať za ruku… „Ak to robí častejšie, viackrát za deň, najmä v škôlke, hovorí to o napätí dieťaťa, nejakých problémoch, že niečo silno prežíva a nevie si s tým rady. Je v napätí a masturbácia ho upokojuje,“ vysvetľuje Sládeková. A kedy treba ísť k odborníkovi? Ak by masturbácia neprestávala, bola stále častejšia a aj na verejnosti, treba sa radšej poradiť so psychológom.
Problémom je aj nutkavá masturbácia, keď dieťa masturbuje toľko, že mu to bráni v ďalších obvyklých činnostiach ako napríklad hranie. Vtedy návštevu psychológa neodkladajte! No všimnite si aj, či dieťa netrpí nejakým zápalom, alebo či si tam dolu nevkladá nejaké predmety. Vtedy je nevyhnutná návšteva lekára.
Masturbuje?
Čo nerobiť
- netrestajte, nezastrašujte ho, nerobte cirkus
- zákaz „nerob to” nezaberá
- nevysvetľujte mu viac, ako je schopné pochopiť
- nekontrolujte a nestresujte ho v postieľke, čo robí s rukami
Čo robiť
- povedzte mu: „Viem, že ti to je príjemné, ale nerob to pred inými ľuďmi.”
- vysvetlite mu, na jeho úrovni, čo znamená súkromie – napríklad ho zoberte do jeho izby a zatvorte.
Zdroj: internet