Aj keď vám pri tejto vete pravidelne stúpa tlak, snažte sa svojmu drobcovi venovať aspoň dve polhodinky denne.
Nie pre každú mamu je jednoduché obetavo vyskočiť zakaždým, keď si to akčná ratolesť zmyslí. Treba predsa aj upratať, navariť, vyžehliť, prečítať si knihu alebo porozmýšľať nad podkladmi do práce.
Rozhodne sa sama pred sebou nehanbite, ak považujete hranie za totálne nezáživnú a na smrť nudnú činnosť. Nie ste zďaleka jediná! Príčinou, prečo sa v hraní s drobcom nevyžívate, je asi aj fakt, že to jednoducho neviete. Ste príliš nastavená na zodpovednosť voči nemu, staráte sa o to, aby mal čo papať, čo si obliecť a aby chodil po čistej dlážke. Hra s krpcom je občas naozaj to posledné, na čo máte chuť. Na druhej strane však cítite, že dieťa o seba ochudobňujete. Ako riešiť túto dilemu? Hrať sa, aj keď bez motivácie, alebo sa nehrať, pretože ak budete duchom neprítomná, aj tak to nebude mať význam?
Domácnosť namiesto dieťaťa?
„Mnohé mamičky kladú dôraz na to, aby bola ich domácnosť v absolútnom poriadku, sú potom vyčerpané a nemajú energiu venovať sa hre s dieťaťom. Alebo ak sú celý deň s ním samy doma, ťažšie v sebe nachádzajú chuť na hru. Ide o to, čomu pripíšete väčšiu dôležitosť. Práve do troch rokov sa vytvára podklad na slovnú zásobu, fantáziu dieťaťa, emočnú stabilitu, schopnosť empatie. Máte možnosť ukázať dieťaťu svoj postoj k svetu, že cítiť je dôležitejšie ako mať,“ hovorí psychologička Mgr. Miriam Belianska. Rozhodne lepšie spravíte, ak sa namiesto lešteniu hrncov budete venovať drobčekovi. Dajte si pozor na to, aby ste mu svoju neprítomnosť nenahrádzali množstvom hračiek či značkovým oblečením. Podľa odborníčky takýto konzumný spôsob výchovy v ňom môže provokovať úzkosť a neprimerané reakcie v správaní. Odporúča, aby ste si pri akejkoľvek pracovnej vyťaženosti našli aspoň polhodinku doobeda a polhodinku poobede, ktorú strávite len s dieťaťom. Vráti sa vám to neskôr v jeho väčšej samostatnosti v škole, v sebavedomí a v ochote poslúchať.
Nenechajte to na ocka…
Možno máte pocit, že sa špuntíkovi aj tak venujete viac než dosť už len tým, že ste stále s ním, obliekate ho, prestierate mu, odpovedáte mu na otázky, teda aj keď sa s ním priamo nehráte. Na bláznenie je tu predsa ocko, keď príde z práce… Snaha nahrádzať seba druhým rodičom je však podľa odborníčky nesprávna. „Hra podporuje vytváranie vzťahu. Pre dieťa, ktoré nezažíva hlad a neuvedomuje si hodnotu našej starostlivosti o obed, je omnoho podstatnejšie, že s ním strávime čas hrou. Aj keby to malo byť hranie sa spolu v kuchyni na varenie.“ Tým, že na hranie vždy dáte dieťatko ockovi, trochu mu tak prihrávate možnosť vytvoriť si s ním hlbší vzťah založený na spontánnosti a zábave, ktorá je pre krpca príťažlivejšia ako vaše príkazy a pokyny, čo sa bude kedy robiť. Receptom by možno bolo, keby ste sa na rodičovskej dovolenke s partnerom spravodlivo vystriedali. „V jednom výskume, kde boli doma oteckovia, sa ukázalo, že mamy, ktoré prišli z práce, sa so svojimi deťmi hrali maximum času, čo boli doma,“ hovorí psychologička.
… ani na súrodenca
Vydýchnuť si nemôžete, ani keď váš špunt má staršieho súrodenca. Spoliehať sa na to, že mu vyplní čas namiesto vás je opäť chyba. „Deti do troch rokov nemajú zvyčajne záujem o hru s inými deťmi. Potrebujú hru s emočne významným dospelým, ktorý sa im pri hre absolútne prispôsobí a nemusia riešiť spory, ktoré by pri ich hre vznikali. Dospelý je schopný uniesť ich citovú nevyrovnanosť, pocity hnevu alebo agresívne prejavy, je to bezpečný partner na hranie,“ vysvetľuje Mgr. Belianska. Vý-znam staršieho brata, sestry alebo kamaráta v škôlke stúpne až potom, keď sa drobček naučí viac ovládať svoje emócie a prispôsobiť sa spoločnej hre. To však neznamená, že vás už nepotrebuje! Buďte pripravená na to, že potreba dieťaťa hrať sa s vami až do mladšieho školského veku rastie…
Chlap s chlapom?
Myslíte si, že s vaším synčekom sa lepšie zahrá otecko a vaša dcérka si úplne vystačí s vami? Riaďte sa radšej tým, koho si váš drobec sám vyberie. „Do nástupu do školy zvyčajne dieťa nepreferuje rodičov podľa pohlavia, ale podľa ich ochoty podieľať sa na hrách, ktoré ho bavia. V neskoršom veku, keď si začína budovať svoje záujmy v rámci ženskej alebo mužskej roly, sa môže stať, že dcéra trávi viac času s mamou v kuchyni, lebo ju zaujíma varenie a syn s otcom v garáži, lebo ho zaujímajú autá. Ale je to ich výber, nie na základe rozhodnutia rodiča,“ hovorí psychologička.
Ako sa s ním zahrať?
Okolo 3 roku až do konca mladšieho školského veku: hrá sa s hračkami, na mamu, ocka, policajtov, princezné, rado sa hrá s rovesníkmi, potrebuje sa hrať 2 až 3 hodiny denne, vašu prítomnosť bude vyžadovať neustále, minimálne na to, aby ste ho chválili za šikovnosť.
Základné pravidlá, ak sa vám nechce
– robte činnosti, ktoré vás s dieťaťom bavia a samy sa v nich cítite dobre – ak ste umelecky orientovaná, spolu kreslite alebo tancujte a nemusíte sa nútiť do hrania s autíčkami, naopak, ak ste akčnejšia, radšej ako čítanie z knižky si vymyslite výlet alebo prechádzku, dáte tým dieťaťku zároveň kus zo seba
– venujte sa mu aspoň pasívne – ak máte ťažší deň alebo ste bez nálady, vysvetlite mu to prijateľným spôsobom, ale stále buďte pri ňom, odpovedajte mu aspoň na otázky, pritakávajte a chváľte ho za jeho výtvory
– choďte na organizovaný krúžok – ak máte problém s vymýšľaním hier, alebo vás tie klasické detské nudia, vyberte si trebárs plávanie, cvičenie alebo maľovanie, v kolektíve iných mamičiek a detí sa tak ľahšie a ochotnejšie prinútite
– myslite na prevenciu a nikdy to s hraním „príliš“ nepreháňajte – najmä predškolák už určite nepotrebuje, aby ste sa spolu bláznili tri hodiny v kuse každý deň, máte právo aj na čas pre seba, preto je lepšie naučiť ho pravidlo, že sa pohráte spolu hodinku, ale potom sa bude hrať samo
– nebuďte na seba príliš náročná – možno sa vám nechce hrať len dočasne pod tlakom okolností a problémov, nevyčítajte si, ak sa cítite „vyhoretá“ a neviete si na krpca nájsť dosť času a energie, dostaňte sa najprv sama do rovnováhy a obvyklej pohody, krpcovi sa zatiaľ môže venovať ocko alebo babka.
Zdroj: internet