Obezita

1. Čo je to obezita

Obezita sa stáva celosvetovým problémom . U nás má zhruba 13% detí nadváhu. Slovensko sa ocitlo na štvrtom mieste v celosvetovom meradle . Obezita je definovaná ako nadbytok tukového tkaniva. Nerovná sa nadmernej hmotnosti. Dieťa so zvýšenou hmotnosťou nemusí byť obézne, pretože na jeho hmotnosti sa podieľa robustná kostra, a naopak , dieťa má síce nízku hmotnosť, ale je obézne, pretože jeho kosti a svalstvo sú slabé. Lekári merajú obezitu podľa vrstvy podkožného tuku a my si ju dokážeme vyrátať podľa BMI.

Detský organizmus je jedinečný svojim rastom a vývojom. Preto treba sledovať hmotnostnú krivku dieťaťa, ktorá by mala byť vzhľadom na jeho rast primeraná. U dospelých hodnota BMI nad 25 znamená nadmernú hmotnosť, BMI nad 30 predstavuje obezitu. Na deti sa však vzťahujú iné kritériá, pri ktorých treba zohľadniť vek a pohlavie dieťaťa . Preto boli vypracované percentilové grafy pre deti od narodenia do 18 rokov , diferentne pre obe pohlavia. Určiť, či má dieťa nadváhu, resp. je obézne, môže najkvalifikovanejšie pediater. Ten v prípade potreby navrhne aj adekvátnu liečbu.

2. Príčiny obezity u detí predškolského veku

Najčastejšou príčinou obezity u detí je nevhodný životný štýl. Patrí sem najmä :

* Nevhodný denný režim ( nepravidelné stravovanie, vynechanie jedál, nevyvážené striedanie aktivít)

* Nedostatok pohybu

* Sedavé aktivity ( televízia, počítač )

* Nevhodná skladba stravy ( sladené nápoje, tuky, biela múka, )

* Dedičnosť

* Vek ( pravdepodobnosť výskytu nadváhy a obezity s vekom rastie)

3. Prevencia obezity u detí 

Cieľom prevencie je dosiahnutie rovnováhy medzi príjmom energie potravou a jej spotrebou v rámci metabolizmu, telesnej aktivity a u detí aj rastu. Prevencia je účinnejšia ako liečba. Najdôležitejšia úloha je pravidelný pohyb a zdravé stravovanie .

Správne návyky zdravého spôsobu života si deti formujú už v útlom veku. Dostatok času na hry, na zdravý pohyb, zdravé stravovanie. Na vytvorenie návykov životného štýlu u detí predškolského veku má vplyv jeho okolie, rodina a materská škola. Činnosti v materskej škole realizujú odborní zamestnanci, ktorí ich plánujú v súlade s potrebami dieťaťa. Úlohou materskej školy je však aj osveta medzi rodičmi. Úzkou spoluprácou materskej školy a rodiny sa hľadá optimálna spoločná cesta v prospech dieťaťa.

Rodičia sú vzorom pre svoje deti. Platí pravidlo : ” rob , ako to robím ja”, namiesto ” rob ako hovorím”

4. Pohyb ako prevencia

Pohyb je dieťaťu prirodzený, kto pravidelne športuje, je zdravší a cíti sa viac fit. Organizmus má väčšiu imunitu voči chorobám. Fyzická aktivita je indikovaná ako prevencia a liečba obezity.

Cvičením :

* sa urýchli metabolizmus

* sa tuky rýchlejšie spaľujú, detoxikácia je intenzívnejšia

* sa zlepšuje trávenie

* spánok je pokojnejší a hlbší

* sa zlepší imunitný systém

* sa zlepší prekrvenie mozgu

* telo je pevnejšie, zovňajšok je pôvabnejší

* sa zvýši vitalita

U dieťaťa predškolského veku je najzákladnejšou potrebou potreba pohybu. Je dôležité, aby sa pohybová aktivita rozvíjala len v rozsahu primeraných fyziologických nárokov. Telesná zdatnosť je v predškolskom veku základnou črtou a podstatným predpokladom formovania detskej osobnosti. Dieťa musí cítiť potrebu pohybu a nesmie mať pocit, že pohyb je niečo nevhodné, zaťažujúce. Telesná zdatnosť neznamená len veľkú silu a pružnosť, alebo veľkú kapacitu pľúc. Je to vzájomná súhra a optimálna funkčnosť. Jednou zo súčastí telesnej zdatnosti je popri svalovej zdatnosti aj aeróbna zdatnosť – funkčnosť srdcovo- cievnej a dýchacej sústavy. Je to schopnosť dlhodobejšieho pohybového zaťaženia celého organizmu, pri ktorom sú vyššie nároky na prácu pľúc a srdca. V materskej škole sa využívajú lokomočné hry s permanentným pohybom, naháňačky, prekážkové dráhy, cvičenia s náčiním, pohyb s hudbou a pod. Optimálne zaradenie je 3x do týždňa nasledujúco : spontánne činnosti v rozsahu 20 minút, riadené činnosti 10 minút.

Deťom treba vytvárať podmienky a svojim výchovným pôsobením ich viesť k tomu, aby sa pohyb stal súčasťou ich denného režimu teraz aj v budúcnosti.

Pri tvorbe pohybových aktivít treba zohľadniť obmedzenie dlhodobých jednotvárnych činností, uprednostniť striedanie pohybu a rôznych foriem činnosti, vhodne motivovať všetky pohybové aktivity, využívať možnosti prepojenie mysle a pohybu. Pohybové aktivity musia byť všestranné, treba sa vyhýbať jednostranným orientáciám na určitý pohybový výkon.

Odporúča sa :

• Pohyb na čerstvom vzduchu.
• Pohybové a hudobno-pohybové hry
• Pohybové a relaxačné cvičenia, zdravotné cviky, dychové cvičenia, prirodzené pohyby ako sú chôdza, beh, skok
• Bicyklovanie
• Plávanie
• Cvičenie s náradím a náčiním
• Sezónne činnosti.

5. Zásady ktoré treba rešpektovať :

• Pri únave dieťaťa zmeniť organizovanú činnosť. Pri spontánnej činnosti , ak je dieťa unavené, samo ukončí aktivitu.
• Nebrániť dieťaťu vykonávať aktivitu z dôvodu nebezpečnosti, ak sa dá uskutočniť s pomocou dospelého. Tu zohráva veľkú úlohu poučenie a disciplína dieťaťa.
• Netrestať deti za neúčasť na pohybových aktivitách. Pokúsiť sa zistiť príčinu a zmeniť motiváciu, avšak rešpektovať vôľu dieťaťa.
• Neporovnávať pohybové výkony jednotlivých detí! Využívať pozitívnu motiváciu, pochvalu, povzbudenie.
• Pri plánovaní a realizácií aktivít rôznej náročnosti akceptovať zmeny biorytmu dieťaťa v priebehu dňa. Vrchol je medzi desiatou a jedenástou hodinou dopoludnia, potom prudko klesá a druhý, nižší vrchol aktivity je medzi pätnástou a osemnástou hodinou .

6. Správna výživa

Výživa je jedným z hlavných činiteľov, ktoré rozhodujú o zdravotnom stave dieťaťa a určujú potenciál jeho ďalšieho fyzického a psychického rozvoja. Zásady výživy sú základným kameňom životosprávy. Deťom teba podávať pestrú a hlavne energeticky vyváženú stravu.

Dieťa, ktoré navštevuje materskú školu má záruku, že takáto strava mu bude podávaná. Školské stravovanie je v našich podmienkach na veľmi dobrej úrovni. Základné podmienky školského stravovania sú uvedené v školskom zákone. Správna výživa ovplyvňuje nielen telesný rast a telesné zdravie, ale podporuje aj duševný vývoj dieťaťa.

Základy spôsobu výživy zakladá rodina, a materská škola sa významne podieľa na vytváraní stravovacích návykov.

Materské školy dodržiavajú ministerstvom školstva schválené Materiálovo-spotrebné normy pre školské stravovanie.

Doporučené pravidlá :

• Vzhľadom na menšiu kapacitu žalúdka rozdeliť jedlá na 5-6 častí: 3 hlavné jedlá (raňajky, obed, večera ) a 2-3 vedľajšie jedlá ( desiata, olovrant )
• Na prípravu pestrej stravy používať zdravotne neškodné , na vitamíny, minerálne látky a vlákninu bohaté potraviny.
• Dodržiavať správny pitný režim. Dieťa by malo vypiť aspoň 1 liter tekutín denne. Vhodná je pitná voda, minerálna voda, stolová voda, nesladené čaje, alebo riedené ovocné šťavy.
• Polievka je dôležitá a prispieva k dostatočnému príjmu tekutín. Pripraví žalúdok na príjem ďalšieho jedla. Podporuje vylučovanie tráviacich štiav, významný je obsah živín. Pokiaľ si menšie deti na ďalšie chody iba zvykajú, nevnucujeme im veľké množstvo polievky.
• Najvhodnejšou úpravou pre deti je varenie, dusenie, pečenie a zapekanie. Najmenej vhodné je grilovanie a vyprážanie, pretože do jedla sa dostáva veľa prepaľovaných tukov a ďalších nezdravých látok.

Zdroj: internet